Duben 2012

Apríl ako sa patrí

15. dubna 2012 v 19:31 | Lyra |  Fotokraviny
Vonku je hnusne. Aprílové počasie sa rozhodlo, že tentokrát splní svoju povesť o bláznivosti do poslednej bodky. A kto v tomto maximálne "nedaždivom a neveternom" čase šiel na fotografickú prechádzku? Odpoveď poznáte. A aj napriek tomu, že som z tohto výletu nachcípaná ako prasa, mi krásne vyčistil hlavu a na chvíľu ma zbavil trápenia sa s výberom stredných škôl.


Maximálne poničený zlatý dážď. Posledný schopný zvädnutý kvietok. Pri úprave bola voľba jasná- efekt sépie jasne vystihoval všetko.

Rozhodovanie

7. dubna 2012 v 23:28 | Lyra |  Môj krivý pohľad na svet
Na začiatku roka sa dohadujeme s najlepšou kamarátkou o školách, biligválnych gymnáziách, beháme po DOD-čkách vyvolených škôl. A keď príde na lámanie chleba, vybodne sa na mňa. Prihlášku podávam sama. Aj tak ma nezoberú, som predsa krpatý ôsmacky špunt. Príjmačky Trnava: 116 zo 120 bodov, tretia v poradí. Do riti. Vyhováram sa, že je to ekonomická škola a mňa hra s číslami nebaví. Príjmačky Bratislava- 420 bodov, trinásta v poradí. To si zo mňa už niekto strieľa!
Chovám sa ako namyslený zmrd. Prijmú ho na každú školu, na ktorú ukáže a on aj tak nie je spokojný. Uvedomujem si totiž, že nechcem ísť preč. Ešte jeden rok medzi svojimi spolužiakmi, úžasným kolektívom na tanečnej... a doterajším pohodovým životom. To by som chcela. Škola v Trnave už je kaput, pretože predsa len je to zameranie trošku odklonené od mojej imaginárnej dráhy (aspoň tak tvrdím ostatným. ja totiž žiadnu dráhu nemám). Škola v Bratislave... sa mi zhnusila. Je to náboženská evanjelická škola, ktorá, ako som sa nedávno dozvedela, má byť spoplatnená. Peniaze sa nám zrovna na zemi naváľajú a tak v tom vidím trochu problém. Jediná výhoda je v kvalitných amerických lektoroch, ktorí každým rokom pribúdajú. V duchu preklínam zriaďovateľov. V mojom okolí nie je nič. Žiadna škola s anglickým bilingválnym programom. A ja, vo svojich štrnástich rokov sa mám každý piatok a nedeľu pasovať s kufrom jeden a pol hodiny vlakom od domova? A nastane problém- na internáte sa učí, víkend doma bez priateľov? Nehovoriac o mojej averzií voči cirkvi, a mať tri hodiny náboženstva do týždňa + každú stredu malá omša. Páchne to a smrdí všemožnými spôsobmi. Bolo by to jednoduché. Nebyť tlaku, ktorý na mňa vyvíjajú naši. Moju "odmietavosť" pripisujú akémusi šoku z prijatia a odmietajú sa so mnou o tom baviť. Mám si to vraj nechať uležať v hlave. Nech hľadám kohokoľvek, s kým by som sa o tom mohla porozprávať povie "to máš blbé" alebo moje obľúbené "rozhodni sa sama". Milujem svojich priateľov, ktorý zrovna neovládajú zvládanie takýchto situácií. Nepomáha ani vlastná sestra. Všetci ma tam nenásilne tlačia.
Mám jednoducho pocit, že by som na tej škole nebola šťastná.
Kam by som chodila tancovať? Ako korčuľovať? Kde by som fotila prírodu? Bez týchto vecí jednoducho nedokážem byť v pohode.

A teraz trochu fotografickej tematiky vystihujúcej moje momentálne depresívne rozpoloženie :)