Prosinec 2011

Strašidelný výlet do útrob ďalekej záhrady

31. prosince 2011 v 19:32 | Lyr |  Fotokraviny
Dnes som sa po dlhej dobe vybrala von. Česrtvý vzduch bol po tom čase strávenom medzi zelenými stenami izby čímsi.. divným. To mám z toho, že som taký extrémne nespoločenský človek. Nikto ma nikam nevolá a mne to istým spôsobom vyhovuje. Ale v situáciach ako je táto, keď sestra ide na zábavu, naši ku známym a ja zostanem doma na Nový rok sama, mi je docela ľúto, že mám taký mizivý počet priateľov, momentálne poodcestovaných. Tak som sa uchýlila k jedinému malému priateľovi, ktorý sa na mňa na Silvestra nevykašľal. A z jeho dnešných výtvorov vás budem kŕmiť ešte dlho. Veľmi dlho.


Erotika mojich rúk alá vyznanie lásky Harry Potterovi

29. prosince 2011 v 22:57 | Lyr |  Fotokraviny
Pre úvod niečo, čo Pottera nevidelo ani z rýchlika, ale trochu to súvisí s facebookovým príslovým " mám erotické ruky- čo chytím to..." (koniec si pre vlastné dobro domyslite sami, ja osobne nenávidím keď dievča nadáva). Pri fotení môjho úkazu (vidieť ho pod perexom) som pokazila všetko čoho som sa chytila. Jednou ranou som pokazila snímačku pamäťových kariet na Jamallovi a zároveň aj pamäťovú kartu, ktorá bola v nej. Len čo som prešla na druhý počítač a zistila, že nefunguje nič, v tej chvíli sa pod mojím velením zrútil celý pevný disk. A toľko k mojej šikovnosti. Len ma nebonznite tým opravárom, po ktorých idem zajtra hádzať očkami.

Aby ste rozumeli- dnes prišla na návštevu moja stará mama. Taká náboženská fanatička, že sa čudujem, že ešte nemá vo svojom šatníku tričko " God ♥ U" . Od deviatej rána (veľmi ale veľmi skorých ranných hodín) sa tu upratovalo, vysávalo, čistilo, prášilo a všemožne dezinfinkovalo. Ja osobne som vytiahla všetky kresťanké knižky (Anjeli idú do školy, Od srdca k srdcu.. a mnoho ďalších) ktoré som za tie roky podostávala. Takže moja polička vyzerala nadmieru kresťansky. A pod posteľou knižky ako Temné Hmoty, Mág, Hostiteľ.. museli pretrpieť plánovanú kontrolu.

Po pomerne krátkej návšteve, kde som musela poslušne v tichu sedieť, som mala chuť spraviť niečo nekalé. Niečo, na čo by babička proti mne vytiahla kríž a začala ma polievať svätenou vodou. A knihy Harryho Pottera mi docela prišli vhod.


Späť do detských liet

28. prosince 2011 v 20:39 | Lyr |  Fotokraviny
Úprimne? Chýba mi to

Chýba mi len tak sa bezstarostne hrať. Báť sa, že nám dá tá zlá učiteľka zo škôlky päťku na vysvedčení. Bezducho sa tešiť na prvý deň v škole. Hrať sa na agentov, princezné, princezné ktoré sú agenti a rôzne iné hry. A popoludňajší povinný spánok. Dala by som aj pravú ruku za prežitie takéhoto dňa.

A čo vy? Tiež máte na toto obdobie také krásne spomienky? :)

Dnes som si robila poriadky v skrini. A spadla na mňa hromada.. plyšákov. A čo začne robiť blázon? Ó áno, fotiť ich.


Science fiction for people who don't like science fiction

27. prosince 2011 v 22:08 | Lyr |  Môj krivý pohľad na svet
Maniak? Áno!

Nachystajte si kamene. Ja totiž nenávidím prázdniny. V škole aj tak čelím nadávkam, posmeškom a rôznym iným bezduchým blbostiam, z ktorými sa človek jednoducho zmieri a nad autorom si pomyslí "Ten je ale sprostý." Ale aspoň robím NIEČO. Učenie, jedenie, písanie.. niečo. Keď začnú prázdniny, žezlo prevezme známa kamoška nuda. Našťastie na ňu poznám aký taký liek, ktorý síce nenahradí stretnutia s priateľmi, ale rozplakať vás dokáže tak či tak. Áno áno presne tak. Protestne sa ozvala kopa kníh spod postele, po ktorých čítaní túžim celý školský rok. Radšej nechcem vidieť tú pokutu, ktorú mi uvalia milé panie v knižnici. A kto bol prvý pán na holenie? No predsa najväčšia a najhrubšia Hostiteľ od Stephanie Meyerovej. Reakcia? Sfúkla som ju za menej ako týždeň. Nie je to nič svetoborné, ale pre mňa osobný rekord. Čítala som to doslova "jedným dychom". A som do toho blázon. Neveríš? Uvidíš!

Ako prvú ukážku poskytujem svoju pracovnú plochu. Niekto môže považovať za úchylné mať tam vycapené oko. Zrejme preto, že to úchylné je.

Pani Praha a.. Vianoce

26. prosince 2011 v 20:49 | Lyr |  Fotokraviny

Vianočný skeptik. Tak by som nazvala samú seba. Ja viem, som len štrnásť ročné deco, ktoré by malo po plafón skákať keď rozbalí bábiku pod krásne ozdobeným stromčekom. Ale ja už tie zasrané sviatky nemôžem ani cítiť. Jediným cieľom je dosiahnuť vzdialenú idilku šťastnej rodinky, s jedličkou v obývačke a chudákom kaprom vo vani. Utratiť celoročné úspory za darčeky, z ktorých sa ľudia falošne tešia, poprehadzovať celý byt hore nohami, upiecť tunu koláčov, ktoré by nezvládla sporiadať ani čierna diera a pozrieť sa na "tradičné" rozprávky už po 25458785 krát. Ďakujem, neprosím.

Ale to neznamená, že si ich nezaznamenám. Pár z nich je ešte z pražskej výpravy za Rihannou. A pár.. z domova.


Superžienka...? Pre Rihannu hocičo

12. prosince 2011 v 20:12 | Lyra
Fúúú. Konečne mám šesť sekúnd na vydýchnutie. Neskutočné koľko sa mi toho zmestilo do jedného týždňa. V utorok vlak do Prahy, v stredu koncert a v piatok ráno (veľmi veľmi skoro ráno, aspoň na moje pomery) zasa naspäť do našeho hlavného mesta + ešte prestup na vlak do mesta rodného. Zabijak, čo vám poviem. Obzvlásť keď máte tri minúty na prestup a váš kufor pri behu začne veľmi nahlas protestovať. Aj keď sa mi hlavne vďaka obrovskému šťastiu podarilo na preplnený rýchlik nasadnúť (v tomto prípade skorej narvať sa do najbližšej medzery) nemala som vyhrané. Čakalo ma tanečné vystúpenie. A toho som sa obávala najviac. Aj napriek Redbullu a káve v termoske od Starbucks( :) ) mi hlava odpadávala na všetky svetové strany. Tancovať za pár hodín disco s úsmevom na tvári alá americká Miss nie je nič moc...
Ale zaťažovať vás nudnými historkami z vystúpenia (ktoré som viac menej prespala) nebudem. Radšej vám pokecám blbosti o koncerte Rihanny, kde som mala tú česť sa zúčastniť.. Aj keď Rihanna bola z môjho pohľadu vysoká si 5 centimetrov.
Takých 15000 ľudí.. Pohodá

Mrazivá SONY nádielka po druhé

4. prosince 2011 v 19:10 | Lyra |  Fotokraviny
Normálne pri pohľade na tieto fotky plačem. Boli cvaknuté začiatkom novembra kedy u nás bola námraza každdodenným ranným hajzlíkom. A rozdiel medzi tamtým a dneškom? Asi tak 10 °C . Pár hodín do zadu svietilo slnko akoby sa nechumelilo a a vôbec nebol 5. december.. Zima akosi mešká. Akosi poriadne. Niežeby mi chýbali tie biele hovníá, kvôli ktorým autobusy jednoducho neprídu, ale chýba mi atmosféra Vianoc. Keď sa pozriete von oknom, ťažko vám príde na myseľ škoricová vôňa.. Ale radšej ani na Vianoce nemyslieť.. Nemám kúpený absolútne žiadny darček. A pre naše dobro prejdem radšej späť k fotkám :)
Niekedy je výhoda mať prehnane úzku ruku. Prepcháte ju cez hocičo (plot) a odfotíte.. hocičo ↓