Trochu pesimizmu na večer

23. ledna 2014 v 21:28 | thatJane |  Môj krivý pohľad na svet
Je zvláštne, čo za myšlienky človeku idú hlavou počas depresie. Počas toho ako niekoľko hodín vkuse plače, odoláva pocitu vytrhať si vlasy a trieskať päsťou do steny. Raz som to vtedy skúsila vyjadriť slovne, ale v takých chvíľach nevydržím dlho sa sústrediť. Ale pomáha to. NEHORÁZNE

Čo keď je to všetko iba pretvárka? Hnusné predstieranie, že máme radi to, čo všetci ostatní, iba z toho dôvodu aby nás všetci ostatní nepovažovali za iných. Hlúpo prenasledujeme stanovené ideály aby sme sa vyrovnali dnešnému štandardu. Ako ovce bez rozmýšľania či väčšej námahy. Narodíme sa, vychodíme školy povinné i nepovinné, nájdeme si zamestnanie, zoberieme si druhého človeka, vezmeme hypotéku, urobíme zopár detí a umrieme. Nudný stereotyp, avšak veľmi obľúbený z obmedzeného množstva životných scenárov, ktoré sa líšia v menších detailoch. Občas sa stane, že nejakému šťastlivcovi sa podarí opustiť svet trochu skôr alebo si tieto udalosti dá do vlastného poradia. Prečo ale? Prečo nám už od útleho detstva vnucujú poslušnosť, pracovitosť a potláčajú v nás seba samých? Aby sme mali dobrý život, znie odpoveď. Dobrý život podľa nich znamenajú presne tie body uvedené o pár riadkov vyššie. Občas ich ale nazvú jedným slovom- šťastie. Slepá honba za šťastím by mohla byť chápaná ako zmysel života. Je odpoveďou na každú otázku. Prečo sa učíme? Aby sme našli dobré zamestnanie. Prečo pracujeme? Aby sme mali peniaze. Na čo sú nám peniaze? Aby sa nám dobre žilo. Na čo nám je dobrý život? Aby sme boli šťastní. There we go. Toto nám slovník nepovie. Že šťastie by sa malo skladať zo štúdia, práce a peňazí. To je niečo, čo nám celý svet vtĺka do hlavy. Šťastie je ale dosť relatívny pojem. Snažíme sa ho dosiahnuť celý život neuvedomujúc si, že v skutočnosti neexistuje. Existuje iba pár letmých momentov, počas ktorých máme len zdanlivý pocit, že sme šťastní. Niečo nás poteší, niečo nás zahreje či rozosmeje, ale o chvíľu vás aj tak doženú všetky starosti a neférovosť každodenného života. Pre túžbu dosiahnuť ten pocit znova, začneme vyhľadávať ľudí a začneme predstierať. Nasadíme masku a show starts. Všetci sme rovnakí, ale každý môže byť iný. Svojimi rozhodnutiami môžeme vystúpiť z radu špiny zmeniť ten skurvený stereotyp, ktorý nás v honbe za šťastím iba spútava, kroč čo krok pevnejšie a pevnejšie až kým smrť nepretne putá a nevyslobodí nás z toho utrpenia zvaného život. Alebo iba ja som divná
S pozdravom
Lyra
thatJane
 

Lost in Prague

11. srpna 2013 v 18:16 | Lyra |  Fotokraviny
... aneb v Praze bylo blaze. Aj keď už sme s milovanou sestričkou týždeň doma, bolo to asi jediné cestovné vzrúšo za tieto prázdniny. Ona síce teraz skáče niekde na festivale v Poľsku ( presnejšie Florence Welch, ach tá závisť) a ja kysnem doma. Horká už našťastie ustúpili a ja mám konečne chuť do cvičenia! Ale dovtedy som aspoň mohla upravovať tú fúru fotiek. A takmer som sa presťahovala na blogspot, ale o tom potom.
Kiežby sme sa z Prahy vrátiť nemuseli. Bolo fajn, ale bolo málo. So sestrou sme ale pochodili čo sa dalo, s mapou v ruke a ženským orientačným zmyslom .

Súhrn of the year

29. července 2013 v 22:20 | Lyra |  Fotokraviny
Prečo všetko ide tak neskutočne rýchlo? Pripadá mi ako včera, čo som sa bála intráku a nových ľudí, novej školy a toho všetkého. Ten celý rok plný novôt mi prebehol pomedzi prsty a musím uznať, že bol naozaj skvelý. Hoci to spočiatku tak nevyzeralo, bolo to asi to najlepšie, čo som pre seba samú mohla urobiť. Život zmenený o 180 stupňov nebol až tak zlý, ako som ho ešte pred začatím považovala.

Moja trieda (a že cirkevné gymnázium. HAHAHA) . 36 absolútne odlišných ľudí trápiacich sa s angličtinou. Viete si predstaviť tie dve spoločné hodiny čo za celý týždeň máme? Peklo má čo doháňať.
 


Skitch is back!!!

22. července 2013 v 15:23 | Lyra |  Train like a beast, look like a beauty
Prvá základná vec, ktorú sa musíte naučiť je: Život nie je fér. Druhá základná vec: Nauč sa ignorovať tú prvú.

Posledných pár mesiacov bolo pre mňa značne ťažkých. Ako skoro na každé normálne dievča, prišlo na mňa to "nenáviďsebaasvojupostavuobdobie" a také tie krásne veci čo k tomu patria. Závidenie každej okoloidúcej štíhlokráske, plakanie nad tým aká chudá som bola ešte minulé leto a hlavne nechápanie, prečo sa to deje iba mne. Celulitída a strie v pätnástich? Nepríjemné, no. Ale čo sa dá robiť? Ó áno, pohnúť svojou riťou :)
Som ale rada, že štipka zdravého rozumu mi v tých temných dňoch zostala a ani raz mi nenapadlo prestať jesť, pchať si prsty do krku alebo sa prekristapána rezať. Zraniť sa ešte viac vtedy keď ste zranená? Logika chýba. A hoci sa z veľkosti 32 prechádza ťažko, načo nad tým plakať. Nie som tak nehorázne tlstá, len sa mi metabolizmus/štítna žľaza po mame rozhodla zaštrajkovať. Ale odvtedy som si stanovila cieľ vážení. Prečo nad sebou plakať, keď môžete makať? Stačí si vyšlapať raz za deň na siedme poschodie, miesto kofoly piť vodu a miesno snickersky si dať jablko a budete sa cítiť o 100 % lepšie. Keď k tomu pridáte nejaký aktívny šport a cvičeníčko nič sa tým nepokazí. Práve naopak. Presvedčila som sa, že dokážete byť naozaj šťastní (je to podložené aj fyzicky, prečítajte si niečo o uvoľnených endorfínoch). Ten pocit keď vám steká pot po tvári nie od štipľavej pizze ale od cvičenia je vážne super. A tá zaslúžená sprcha potom je hodná miliónu. Všetko sa rieši ľahšie, keď ste spokojní. Keď ste spokojní sami so sebou, dokážete sa úprimne zasmiať, urobiť si srandu zo seba a neberiete život tak tragicky. Ľutovaním seba samého nevyriešite naozaj nič. Ale keď sa rozhýbete a prestanete sa vyhovárať, nič nie je nemožné.
Let´s get fit skinny bitches (skitches ou jé).

S pozdravom zakladateľka tejto novej supr tupr rubriky, ktorá vám dodá entuziazmus do rozhýbania šuniek

Result of drinking coffe, not caffé

Hello, my darlings. Je takmer jedna hodina ranná a spánok sa mi akosi vyhýba. Našťastie zajtra mierim až na druhú hodinu, takže nemusím vstávať bright an early. Možno je to iba lentilkový následok dnešnej kávy o piatej, ktorú som už nejaký ten piatok nemala. Krv asi od toľkej radsoti z opätovnej dávky kofeínu usporiadava párty v mozgu a tým pádom mi nedá permission na spanie. Tak vám zatiaľ v bodoch zreferujem, čo moja maličkosť urobila počas minulého mesiaca:

1.) Unbelievable Lana Del Rey
Viedieň, 19.4. Videla som dokonalosť na podpätkoch po 6 mesačnom čakaní s lístkom v šuflíku. Perfektne upravená, perfektný spev, perfektné všetko. S mojimi kočičáčkami sme sa síce nejakú dobu mačgali v dave medzi sfetovanými gaymi s make-upom, ale stálo to za to. S tým hudobným doprovodom kapely a sláčikových nástrojov sa ten shit zvaný album nedá ani porovnať.

2.) Tosca a Koleník
Jednou z výhod našeho internátu je, že tu máme jednu milú babičku, ktorá dbá o naše kultúrne vyžitie a vybavuje nám zľavy v SND čku. Za tri oirá za predstavenie sme tam teda častejšie ako doma :) Počas nedávnych návštev sme zablúdili do budovy opery na Toscu, kde som celý čas myslela na slová Richarda Gerea v Pretty Woman: "People´s reactions to opera the first time they see it is very dramatic; they either love it or hate it. If they love it they will always love it. If they don´t, they may learn to appreciate it, but it will never become part of their soul." Toľko k Tosce :) Potom sme si to namierili na menej emotívnu činohru Herodes a Herodias, ktorá sa ale vďaka Jankovi Koleníkovi (slintááám) a menšej vodnej sprche vryla dobre do pamäti.

3.) Cousin´s svadba
Opití ľudia, leopardie garderóby, veľa dobrého jedla... Bolo by to fajn, keby som poznala aspoň pätinu hostí. Ale musím uznať, že tak pekne ľudovo zorganizovanú svadbu som ešte nevidela :) Všetky tie pekné tradície a piesne tam boli, žiadne moderné výmysly. Ale tie kuracie rezníky boli aj tak the highest point of the whole wedding.

4.) Rome?
Pri troche šťastia budem za 20 dní stáť niekde v Koloseu a spievať si niečo ako This is the dream I made off ako to bolo s Hillary Duff v nejakej Disneyvke, na ktorých som vyrastala. Moje štetky by mali ísť tiež, aj keď v neúplnom počte. Rím, Florencia, Pisa, Vatikán... Let us pray ať to víde!

To je asi all I wanted to say. Nič prevratné, žiaden liek na rakovinu. Iba žvásty cpčkarskej namyslenej blaváčky

Have a nice day


Kam dál