Chňá! Vážení a milí, pravdepodobne pôjdem do toho tábora a ako ináč - sólo. Všetci majú len reči silné, ako by tam chceli ísť, ale činy sa stratili niekde na pol ceste.
Pomaly už začínam plánovať leto. Kamarátka v tom má jasno- idú na dovolenku, ide do tábora, ide na jeden päťdňový festival a k tomu návštevy u ľudí, ktorí toto všetko absolvujú s ňou.
A u mňa? Možno (!) tábor. Aj to len pri troche šťastia. Odrezaná celý čas na dedine... JO! Budem mať preležaniny od toho válania. A pre to si dávam záväzky, ktoré (dúfam) keď uvidím napísané, budú sa mi ľahšie plniť:
1.) Zrenovujem si izbu. Prekopem ju od základov, pokreslím steny, povytláčam fotky, spravím koláže.
2.) Našetrím si do leta na foťák. A potom... to bude raj!
3.) Začnem sa vzdelávať v oblasti GRAFIKY. Aleluja na nebesiach, že? Nejaký ten photoshop šup do počítača a retušovať a upravovať čo to dá.
4.) Začnem sa vzdelávať v oblasti vektorovej grafiky. A s tým, ako pevne dúfam, mi pomôže môj kamarát.
5.) Šport, šport, šport! Fitness Bella už sa na mňa teší. Len niekde zhrabnúť peniaze na permanentku olalá...
6.) A písať, fotiť, tancovať a rovnaké chlopotiny umeleckého typu.
7.) Porobím aspoň ocinovi nejaké tabuľky do práce. Jemu sa to nechce a nazbiera sa mi aspoň na ten poondiaty nanukl. Mať tak 15, idem na brigádu... A hneď. Do Tesca vykladať tovar do políc a nejaké tie euráče by sa v peňaženke zázračne objavili. Ale nie, detská práca je nezákonná! Naši v mojom veku mohli ísť aspoň uhorky zbierať a zarobili si na kofolu. V dnešnej dobe by toho zamestnávateľa asi zavreli za otročenie detí, všakže.

A keďže pointa celého článku utiekla na skladačke a v podstate len dávam vedieť, že žijem, pridám aspoň zopár chabých pokusov o umelecké spracovanie mojich výtvorov. Všetko chránené! Kradnutie sa trestá kusnutím! Aj keď priznajme si- kto by TOTO kradol?

S pozdravom

Mesiac? To som celá ja. Zakukaná do svojich povrchných problémov. Konečne som sa vyhrabala z toho odporného sveta dievčenského ohovárania, hroznej dylemy výberu škôl a môžem s hrdosťou oznámiť come-back.
A aby to všetko nebolo zdĺhavé, zoberieme to systematicky a porade:
- budem mať možnosť vyskúšať si vysnívanú krásku/krásavca FujiFilm FinePix HS20, aj keď iba na nejaký ten týždeň. To budú fotky! Júúj...
- v septembri nastupujem na Evanjelické lýceum v Blave, 80 kilákov od domova. V tanečnej budem pokračovať naďalej, tam sa ma tak ľahko nezbavia
- sestra si konečne kúpila nové korčule, takže mám parťáka na športové potulky
- privítala som už leto a obstarala si zopár bizarných kúskov ako kvetinkové háremky/pudláče či v niektorých prípadoch "nasrávačky + extrémne voľný žltý top a indiánsku pavučinku. O šortkách nehovoriac. Zohnať už len nejaké plavky a môžem sa na tú kompletnú zostavu pozerať doma na zadku. Nikam totiž cez leto nejdem. Srdce mi však piští po Amavet tábore, ale osoba, s ktorou by som mohla ísť lieta asi niekde po vesmíre. Nejaký dobrovoľník sa tu nenájde?
- jakmile začne leto, zahájim obrovskú rekonštrukciu. Nový dizajn, ikony, zoznamy, rubriky... prekopem to od základov. Aj keď ľahšie sa povie, ako spraví.
- vystupkami sa to teraz len hemží, čaká nás sústredko, výlet do Family Parku a na kúpaslisko, školská akadémia (ktorej moderovaniu som sa chvalabohu vyhla), dokonca sme boli so spolužiakmi aj opekať! A ja mám ten úžasný pocit, že konečne niečo robím. Ou yé.

A keďže sa stále ohŕňam prestýžou fotografky, zopár nejakých fotiek z minulého mesiaca možno vylovím.

Tento týždeň+ jeden deň voľna= túlanie sa po vonku s najmilšími .

Nejaké to venčenie tu bolo tiež.

Akrobatická nálada taktiež. Mobilová kvalita sa zastavila na bode mrazu, ale pochopte umelecký záber.

Hra so svetlom pokračuje, ale toto už má na svedomí foťák a nie mobil. Kamarátka D.

A na záver obete môjho nákupného lovu. Sranda, že som si nič neplánovala kúpiť a ono... to minulo všetky prachy.

S pozdravom

Vonku je hnusne. Aprílové počasie sa rozhodlo, že tentokrát splní svoju povesť o bláznivosti do poslednej bodky. A kto v tomto maximálne "nedaždivom a neveternom" čase šiel na fotografickú prechádzku? Odpoveď poznáte. A aj napriek tomu, že som z tohto výletu nachcípaná ako prasa, mi krásne vyčistil hlavu a na chvíľu ma zbavil trápenia sa s výberom stredných škôl.


Maximálne poničený zlatý dážď. Posledný schopný zvädnutý kvietok. Pri úprave bola voľba jasná- efekt sépie jasne vystihoval všetko.

Na začiatku roka sa dohadujeme s najlepšou kamarátkou o školách, biligválnych gymnáziách, beháme po DOD-čkách vyvolených škôl. A keď príde na lámanie chleba, vybodne sa na mňa. Prihlášku podávam sama. Aj tak ma nezoberú, som predsa krpatý ôsmacky špunt. Príjmačky Trnava: 116 zo 120 bodov, tretia v poradí. Do riti. Vyhováram sa, že je to ekonomická škola a mňa hra s číslami nebaví. Príjmačky Bratislava- 420 bodov, trinásta v poradí. To si zo mňa už niekto strieľa!
Chovám sa ako namyslený zmrd. Prijmú ho na každú školu, na ktorú ukáže a on aj tak nie je spokojný. Uvedomujem si totiž, že nechcem ísť preč. Ešte jeden rok medzi svojimi spolužiakmi, úžasným kolektívom na tanečnej... a doterajším pohodovým životom. To by som chcela. Škola v Trnave už je kaput, pretože predsa len je to zameranie trošku odklonené od mojej imaginárnej dráhy (aspoň tak tvrdím ostatným. ja totiž žiadnu dráhu nemám). Škola v Bratislave... sa mi zhnusila. Je to náboženská evanjelická škola, ktorá, ako som sa nedávno dozvedela, má byť spoplatnená. Peniaze sa nám zrovna na zemi naváľajú a tak v tom vidím trochu problém. Jediná výhoda je v kvalitných amerických lektoroch, ktorí každým rokom pribúdajú. V duchu preklínam zriaďovateľov. V mojom okolí nie je nič. Žiadna škola s anglickým bilingválnym programom. A ja, vo svojich štrnástich rokov sa mám každý piatok a nedeľu pasovať s kufrom jeden a pol hodiny vlakom od domova? A nastane problém- na internáte sa učí, víkend doma bez priateľov? Nehovoriac o mojej averzií voči cirkvi, a mať tri hodiny náboženstva do týždňa + každú stredu malá omša. Páchne to a smrdí všemožnými spôsobmi. Bolo by to jednoduché. Nebyť tlaku, ktorý na mňa vyvíjajú naši. Moju "odmietavosť" pripisujú akémusi šoku z prijatia a odmietajú sa so mnou o tom baviť. Mám si to vraj nechať uležať v hlave. Nech hľadám kohokoľvek, s kým by som sa o tom mohla porozprávať povie "to máš blbé" alebo moje obľúbené "rozhodni sa sama". Milujem svojich priateľov, ktorý zrovna neovládajú zvládanie takýchto situácií. Nepomáha ani vlastná sestra. Všetci ma tam nenásilne tlačia.
Mám jednoducho pocit, že by som na tej škole nebola šťastná.
Kam by som chodila tancovať? Ako korčuľovať? Kde by som fotila prírodu? Bez týchto vecí jednoducho nedokážem byť v pohode.

A teraz trochu fotografickej tematiky vystihujúcej moje momentálne depresívne rozpoloženie :)

Asi by nezaškodilo dať o sebe vedieť aj vo svete internetu. Zaťažovať vás rečami, ako momentálne veci nezvládam (v mojom prípade každodenný jedálny lístok) našťastie pre vaše dušičky nebudem. Ale poviem vám, že som úplný blázon. Prosím pekne, začala som chodiť na prípravu na birmovku. Je dosť zvláštne, že zrovna osoba ako ja, ktorá sa v kostole ukáže raz za uhorský rok (aj to z donútenia) a tú "pravú vieru" akosi v živote postráda. Nechcem verejne rozoberať takéto teologické veci, ale aj keď mnoho náboženských fanatikov ma bude mať za hnusnú čiernu ovcu v dave. Na čo tam teda chodím? Starká. Priznajme si- starý rodičia tu už dlho byť nemusia. A keď jej toto spraví radosť, prekusnem to chodenie na absolútne neimtímne spovede, sväté omše a stretávky. Tak znelo moje vnútorné rozhodnutie. Ale drahá bábuška sa rozhodla inak. "To čo si o sebe myslíš?" "Si sa zbláznila?" a veci podobné. Ešte nikdy som od nej nedostala vynadané. A za takú prednášku o mojej hlúposti by mala dostať Nobelovu cenu. Ale je zaujímavé, že mojej staršej sestričke pri oznámení birmovky pribudlo na konto 200 €. Bez prednášok. A nebojte sa, jej zrovna svätožiara na hlave nesedí. Ale neriešim :) Budem teraz pár mesiacov vzorná kresťanka, aby som jej dokázala, že na mňa nemá jačať. Aj keď asi iba ja budem vedieť, že to vážne nemyslím. Ide mi iba o jedno- robím to kvôli nej, a ona ma za to skope? Nech toho aspoň oľutuje.

V sobotu podvečer si naši vyrazili osláviť otcove meniny na bowling. Normálni tínedžeri= párty/oslava/čokoľvek s hlasnou hudbou. So séstričkou sme si ale spravili vlastný perfektný večer s chlebíčkami, Coca-Colou , vyvalenými nožkami a preúžasným filmom. Momentálne padol za obeť Kolja. Chudáka chlapca sme medzičasom premenovali na "tú Kolju" pretože si moja parťáčka myslela, že sa jedná o film o psoch. Ale po dopozeraní mi bolo nadmieru jasné, že priečku "obľúbený film" mám natrvalo zabranú. Odporúčam pozrieť. Krásny film, s nekutočne prekrásnym chlapcom. Mať záruku, že budem mať presne takého, otehotniem bárz aj hneď :D Nabudúce sa u nás bude premietať "Lovely Bones" a "The boy in striped pyjamas". Tešenica. A v sobotu kino. Zrejme na autistu, keďže nikto z mojich zakomplexovaných priateľov nechce ísť na "The Hunger Games" . Ich škoda.

Je mi ľúto vážení. Fotenie sa nekoná. Ale cesta k môjmu vysnívanému Fuji-mu vyzerá ružovo. Keďže sa na mňa všetci vybodli s táborom v Chorvátsku (a ja som tam tak nesmierne chcela ísť, lenže sama.. nepôjdem) , pôjdu peniaze na tábor aspoň na ten foťák. Keď budem celé leto zavretá doma na dedine, nech aspoň poriadne fotím. ALe mám tu pre vás eňo ňuno špecialitku. Stráášne staré kresby z druhej a tretej triedy :)